Založit webové stránky nebo eShop
aktualizováno: 09.09.2017 06:38:04 

... dva roky prazdnin ...

 


        . . .   z   n a š í ch   b o j í š ť   . . .
           
Ak si chceš zvetšiť fotku,klikni  raz na prave tlačidlo myši a klikni na zobraziť obrázok. 
motto   rukovacka   Česky_Krumlov    Karlovy_Vary    z_nasich_bojist   z dennika vojaka   taky_sme_boli    taky sme dnes  o mne_a_o iných 


  ...................................... sat. snímka z 2002-2003 ešte zachytáva náš prápor.............................................
 
 





 
..................................................... na neskorších 2006-7 fotkach je už zbúraná ..............................................
 
                                                                                        www.mapy.cz




.............................................................. na Turči sa konali previerkové jazdy .......................................................
   
                                                                                       
www.mapy.cz

 


     
Tureč:

      Vojenské cvičište na ktorom sme si precvičovali jazdy na otečkách. Zaroveň sa tam robili
      previerkové jazdy. Jazdilo sa na čas a samozrejme zručnosť. Keď pozeram na fotku
      ani sa to tam po 20 rokoch veľmi nezmenilo. Trasa je ta ista ako pred tým. Štart bol
      široký no po ňom sa cesta zužovala. Asi po 300 metroch sa prudko stačala do prava dolu
      kopcom a asi po 200 metroch bolo prva úloha-zastavenie z kopca. Po dvoch zatáčkach
     
nasledovalo mínove pole kde po oboch stranách boli osadené hrube kolíky. Prave na ních
      ostavali spätné zrkadla ak ich niekto zabudol dať dole. Za ďalšou zákrutov bol postrach
      šoférov-malá mostovka.Bolá presne na rozchod kolies a ak sa niekto netrafil presne
      zletel z nej a najčastejšie odtrhál šruby z rozvodoviek.Možno keby bola o 5 cm niššia
      nemuselo sa to stať. Za mostovkou bolo zastavenie do kopca a tam až na vynímky
      zdochýnali mašiny. Nasledoval vjazd do zákopu a vycúvanie, celkom ľahká úloha. Po nej
      sme to roztočili s kopca a vtedy pre nás šialenej rýchlosti sme ubrzďovali do záhradky
      ako sme volali priestor v ktorom sme sa mali z otečkom otočiť a daval nám zabrať na čas.
      Neďaleko cieľa bola posledná prekážka a to veľka mostovka, jednoducha úloha ak sa
      niekto nezľakol že z nej spadne. Na tejto trati sme mali aj nočne jazdy a prvy krát
      som tam vyskúšal infrak. No keď že tretinu cesty nám svietil mesiac v splne nič nebolo
      vydieť a niektorý z nás to z hlavy zhodili dole a išlo sa rýchlejšie. Pri previerkách
      som jazdil aj za našich dôstojníkov a bolo smiešne keď som sa hlasil na vežu jedným hlasom
     
aj za troch lampásakov. Ešte že vysielačky mali vysoký šum a nerozoznali to.

 



............................................................. na Píle sme cvičili streľby s bigošmi  ..........................................................
     
                                                                                    www.mapy.cz
  

       
Píla:

    Na Píle sme z bigošmi absolvovali streľby a rôznu taktiku.  Pamätám si že keď po kurze
    som nafasoval otéčko môj prvý výjazd na Doupou bol na Pílu. Ja ako polročak som dostal do
   
otéčka staré kusi a velitelom vozu bol nejaky kaprál, tak sme v kolone došli na zhromaždište
    kde sme dostali pokyny kto a kam sa ukryje a zamaskuje. Keď sme zaujali pozíciu, podľa
    rozkazu sme mali zamaskovať otéčko. Na UAZ-e knám prišiel plukovnik ktorý kontroloval
    družstva ako pokračujú.Najprv nás sprdol že nič nerobíme prečo sa nemaskujeme a na otázku
    z čím lebo som ešte nemal maskovaciu sieť príkazal kapralovy aby sme orezali konáre z dvoch
    stromov pod ktorými sme parkovali.Ono sa to povie ale ako bažant som to musel robiť sám.
    Keď som orezal skoro celé stromi a ako tak zamaskoval tu "malú" mašinku doletel plukovník
    a milých mazákov postavil do pozoru. Z iného stanovištia nás ďalekohľadom pozorovál a
    vydel že maskujem sám a mazáci ležali v tráve za trest im dal kopať zákopy pre stojacého
    strelca plus guľometčicke hniezdo a ako bonus spojovacie zákopy. Mne príkazal byť pri
   
vysielačke kým to nevykopu a v prípade pokynov oznamíť velitelovy vozu čo sa deje.
    Pohodlne som sa usadil do velitelskej vežičky zapol RF-ku a vyhrieval som sa na slniečku.
    Asi po dvoch hodinách plukovník došiel na kontrolu. Chlapci nemali urobene ani štvrtinu
    roboty lebo trafili na take miesto kde zem bolá previazaná veľkými šutrami a oní ohýbali
    poľné lopatky. Jediné náradie ktoré som mal bolá pílka a jeden krampáč lebo vtedy som
    ešte nevedel čo ma na cvičení čaka a keďže sme boli na rote rovnaký ročník nevedel som
   
čo budem potrebovať. Časom som pozháňal náradie i sieť a čo hlávne nesmel som byť bez
    benzín-lampy, chleba, Ivy a cesnaku na prípravu topiniek v poľných podmienkách. Neraz sa
   
stalo že keď som išiel pre inú jednotku môj vykoňak zabudol prehlasíť stravu a ostal som
    iba na topinkách alebo ma zachránili kadečka keď som ako starší voják mál k ním prístup.




............................V Žďari som absolvoval bojové ukážky pre ministra obrany Vietnamu ...........................   
                                                                                        www.mapy.cz
   
Žďár:

    Na tomto cvičisku sa odohrávali najkrutejšie boje ktoré som zažil. Nálety Migou, vrtlníkou
    rev tankových, BVPečkových a iných motorov, výbuchy delobuchov a dymovníc. Paráda.
    No neopakovateľný zážitok nie len pre deti. Vtedy to bolo cvičenie spojené z  ukážkou
      tuším pre ministra obrany Vietnamu alebo Korei neviem presne ale dokonca náš útvar mal
    z ich kasarňami družbu ktorá bola vyvesená pri lampasáckej kuchyni. Ja som tam bol vtedy
    ešte z jedným otéčkom voziť tzv. rozhodcov ktorý si niečo zapisovali. Najprv preleteli
    Migi, vrtlníky,odpalili delobuchy a dymovnice namiesto delostrelectva a raketometov a
    po ních išli
tanky a BVP-ečka s bigošmi v rojniciach. My sme mali z odstupom pozorovať
   
cvičenie. Na povel môjho poručíka som vyštartoval pomaly za bigošmi. Preto že som musel
   
ísť pomaly a cvičisko bolo premočené som asi po dvesto metroch uviazol v bahne. že nebolo
    vydieť nápravy a nedalo sa uchytiť lano do ťažného oka. Keď som si bahno odkopal napojil
    som lano a čakál až sa cvičenie skončí a nejaké befko ma príde vyťiahnuť. Tie nemali
    najmenší problem skôr uviazli nejake tanky. Môj poručík zo svojím kolegom museli pešky
    lebo druhé OT uviazlo ešte skôr. Druhý deň  sa to opakovalo znova len som sa dostal asi
    o 50 metrov ďalej. Ešte teraz sa trasiem od zimy, keď som tie maskáče musel prať
    v neďalekom potôčiku,nič suché som nemal a sušil som to pri zapnutom bufiku.
    Pri tomto cvičení som vyrobil prúser svojmu kolegovy z kurzu Miakyšovi od Blavy.Neviem kde
    potom
slúžil či v Žatci, Chebe alebo v Mariankach ale bol na cvičeni. Ešte pred hlavným
   
útokom keď som ležal pripraveny na pokyny pri RF-ke.Z dĺhej chvíle som prepínal frekvencie
    a zachytil rozhovor keď sa dohadoval môj kolega zo svojím velitelom na signáloch pre
   
odpalenie delobuchov a dymovníc. Velitel ho oslovoval priezviskom a jeho škrekľavý hlas bol
    nezameniteľný. Po chvili som sa mu ozval a nahlásil jeden z dohodnuťých signálov.
    Kedže som ho poznal vedel som že nezaváha , odpálil jednu stranu dymovníc asi 200 metrov
    dĺhu. Ten rev jeho velitela sa vznáša nad Doupovom dodnes. Z otéčka som pozoroval ako
    naťahovali nové drôty aby stihli skôr než sa to spusti.Neviem ako vtedy dopadol ale už by

    mal byť z basy vonku. No trochu som trpol či ma nahodou nespoznal po hlase.

   

    ...
        
       


 
.............................. Březina slúžila na streľbu zo stojacích OT z guľometnéj vežičky ................................
     
                                                                                    www.mapy.cz



     
Březina:

        Jedno z mojích najčastejšie navštevovaných cvičisk.Skoro pravidelne som chodil na streľby
      z otečka i bigošacké streľby. Z OT-čka strieľali strelci a my sme iba posuvali mašiny
      podľa potreby. Chodilo sa aj na nočné streľby kde sa strieľalo ostrímy a vznikali aj
      hororové situácie. Červeňak cigán od Stropkova-Svidnika, po ukončení streľby bol
      skontrolovaný ich dôstojnikom, bola vraj aj rana istoty ako sme volali opetovné stlačenie
      kohútika.Keď na jeho stanovišti sa niekto k nemu ozval a on sa otočil s guľometom
      pritom stlačiac kohútik a jeho dávka len tesne minula vežu v ktorej ako nám povedal jeden
     
z velitelov boli za chvíľu všetci na zemi lebo nevedeli čo sa deje či niekomu "neruplo".
      Neviem ako to kontrolovali ale ostalo mu tam niekoľko nábojov a medzi nimi aj svietiace
      preto sme videli kade to letí.
Nočné streľby boli aj preto o trochu zaujímavejšie.


   



            Po jednom dennom cvičení keď už sa čistili zbrane, bolá skupina vojákov pod lesom. Stáli
     
sme na parkovisku a videli ako sa UAZ rúti dole kopcom pekne rýchlo.Za chvíľu bolo
     
zrušené cvičenie a my sme sa dozvedelí o mimoriadke. Jeden slobodník zo žartu namieril
      samopaľ na absíka a zo slovami "abso ja ťa zastrelím" stisol kohútik. Aj keď nemal
      zasobník rana vyšla lebo jeden náboj ostal v komore. Abso sa chytil v oblasti gúľ a
      slovami "tys mě trefil" sa zosunul na zem. Preto ten UAZ. Abso to prežil, po niekoľkých
      týždňoch sa vrátil do kasárni a neutrpela ani jeho mužnosť. Slobodník sa nervovo zrútil
      bol na pakárni no neviem čo s ním bolo ďalej. Abso ďalej pokračoval vo svojej kariere.
      K vojsku nástupil ako čatar absolvent a ani nie za rok bol zneho voják absolvent.
 


      Raz v zime si ma zavolal techník praporu npor.Balcárek a určil ma na jazdu z vojákmi
      z Chebských kasárni. Jednalo sa o streľby na Doupove. Dali mi velitela vozu a z gazíkom
      nás odprevadili na Doupov kde som sa pripojil k Chebákom.Ty ma ubytovali v zrube lebo
      už bolo poobede a cvičenie malo byť až na druhý ďeň. Tam som sa stretol aj z
      kamáratom z nášho mesta Mirom Peťkom ktorý tam bol z V3S-kou. Zvítali sme sa
      niečo popili, pospomýnali. Na druhy ďeň mňa a ešte dve otéčka poslali dopredu na
      Brezinu, že oni ešte niečo precvičia a prídu za nami. Na Brezinu sme došli v poriadku
      len zima nám nedovoľovalá čakať bez bufíka. Keďže v ten ďeň nikto k nám neprišiel
      noc sme strávili v kolegovom OT . Lenže nád ránom boli batérie vytĺčené. Mne sa
      nepodarilo naštartovať bufík a treti nemohol naštartovať otéčko.Asi mu zamrzla
      voda v nafte ale vtej zime sme toho veľa neopravili. Cez deň sme boli v jeho otečku
      kym vydržali batérie. No na noc sme išli do čakárne vojakov, tam bola piecka ale pod
      tým snehom sa nedalo nájsť drevo. Preto sme sa rozhodli pre rizikovy ale nevyhnutný
      čin, a otrhali sme drevené obloženie zo stien a nakládli oheň. Tu noc sme prespali tam
      na lavičke ktorá bola v zemi zabetonovaná a na tom malom kúsku dosky, zabaleny v
      maskáčovej sieti z ušiankou na hlave. Raz za čas som na pár minút naštartoval otéčko
      aby sa dalo ľahšie naštartovať. Ráno som rozťiahol  otéčko čo malo vybité baterie,
      nechal ho bežať aby sa oživili baterie. Potom napichol tretie otéčko na tyč a vyrazili
      sme podľa vojenskéj mapy do K. Varov. Keď sa velitel práporu informoval čo sa stalo,
      Chebáci zrušili streľby pre fujavicu, na nás zabudli a naši si myslely že sme s Chebákmi.
      Mohli sme tam čakať aj týždeň a nikomu sme nechýbali, ale nám dochádzali konzervy.
 
  


motto   rukovacka   Česky_Krumlov    Karlovy_Vary    z_nasich_bojist   z dennika vojaka   taky_sme_boli    taky sme dnes  o mne_a_o iných 



  ....................................... Mětikalov - jazdy a streľba do pohyblivych terčov .............................................
   
                                                                                    www.mapy.cz


      Mětikalov:

      Na tomto priestore som bol iba pár krát a tiež nás tam nechali čakať na príchod
  nového praporu. Ráno po nočných streľbach odišlo jedno mužstvo a na druhy ďeň
  malo prísť iné. Čas nám pomaly plynúl a nevedli sme čo od nudy. Keďže ja som skoro
  nikdy na cvičenia nebral samopaľ lebo som stále jazdil pre iné prapory alebo útvary.
  My sme bigošov nemali, tak strieľal som len na polročných previerkach. No chlapci
  z iných rôt ich mali a po streľbach o náboje nebolo núdza, prišiel niekto z nápadom
  že v potoku su pstruhy a že niečo
chytíme alebo zastrelime .Ryby sme nenachytali
  lebo boli šikovnejšie. Škoda že sme nemali vtedy delobuchy. Aj zajaca čo sme vyplašili
  sa nám nepodarilo z dvoch samopaľov trafiť. Take kľučky som ešte nevidel, asi vedel
  že mu ide o život. A tak sme si nespestrili jedálny lístok ani rybacinou ani zajačinou.
  Pred večerom sme zbadali pod lesom jeleňa ale na to sme sa neovažili a tak iba
 
symbolický sme vystrelili, ale on bol dosť ďaleko a bol na streľbu zvyknuty a ani sa nepohol.

 

     
 


    Na nočných streľbach na Mětikalove som bol iba raz a aj to som bol ako založne otéčko
    takže celkom v pohode. Až kym po mňa neprišiel velitel že streľby sa skončili a treba
  isť pozbierať ku terčom elektrocentrali ktoré osvetľovali a ovladali terče, lebo jeho
 
ľudia su unavený. Postavil ku mne do vežičky svojho poddôstojníka a ešte dvoch bigošoch
  a vyrazili sme ukazujúc mi cestu. Cesta bola raz hore raz dole ako v San Francisku.
  Môj navigator ma presvedčoval že cestu dobre pozna, často tam chodia a že môžem
  smelo šľapať. Tak som do toho pritlačil aby si nemyslel že som mäkký a po jednej z

  vlnoviek keď svetla svietili hore a dole nebolo nič vidieť prišla sprcha. Doslova.
  Otéčko vletelo do bahna a predok ostal ponorený až po smerovky. Ani dvere sa nedali
  pre bahno otvoriť. Aj keď som pozapínal uzavierky a náhony a skoro aj vrtule, vycúvať
  sa mi nepodarilo. Ten odborník si pomýlil cestu a vošli sme na taku ktorá sa nepouživala.
  Keďže v tábore už vysielačky boli vypnuté nedalo sa spojiť z velitelstvom. Neostávalo
 
mi nič len sa vybrať po pomoc sám. Jeden bigoš ostal v otéčku ty dvaja išli pešo k
  terčom. Ten čo ostal v OT rozbalil plechovky zo svetlicami ktoré som viezol v otéčku
  a svietil nám na cestu aby sme neostali niekde v bahne.Aj keď som sa dostál do tábora
  bolo asi okolo 3 hod. ráno a skoro každy z otéčkarov spal.Po čase sa velitelovy podarilo
  zohnať jedného a ten ma na lane vytiahol. To už bolo slnko hore a v tábore sa chystali
  na odchod a ja nevispaný som musel isť v kolóne 40 km. skoro 2,5 hodiny do kasína.

             




    ...................................................................  Plavby - Mělnik  ...................................................................................
   
                                                                                        mapy

 



            Mělnik:

      Plavby na tečúcej vode su zaujímave lebo otečko sa správa inač než na stojatej. Ťažšie
      sa udržuje smer, nehovoriac napr. na Labe ak plavate dole prúdom tak sa skoro nedá
     
manevrovať lebo prúd dosahujé skoro takú rychlosť aku dosahuje otéčko plavebnu.
      Preto tam šľapete na plný výkon aby ste stihali obchadzať bojky v slalome.
      V 83r. som tam prišiel o svoje nové digitálky ktoré mi mama kupila a poslala pred
      cvičením. Keďže sa plavalo cez trasy nákladných lodí ktoré vozili hlavne uhlie, cez
      vysielačku nás mali odstaviť ak by niečo plávalo no nestalo sa a my sme boli vo vode.
      Mojím vel. OT bol Peťo Fedor a ten keď zbadal oproti loď zabudol zatvoríť od
     
úžasu nad jej rozmermy nie len ústa ale aj priklopy. Privalová vlna za loďou dosahovala
      zopár desiatok centimetrov a hravo prekonala náš vlnolam. Ja som sa nadvihol že ak nás
      to potopy aby som bol skôr vonku a voda ktorá nas zaliala mi vyradila hodinku. Otéčko
      to zvládlo a nepotopilo sa.Hodinka aj keď bola od vietnamcov
stala vtedy okolo 600 Kčs
     
čo bolo v tej dobe asi asi 1/4 mesačného platu. Vtedy som nevedel že stačilo ju
      dobré vysušiť a vymeníť batériu. A to bol najjednoduchší typ bez pridavnych funkcií.

      V Mělniku-Mlaziciach som bol dvakrát na zabezpečovačku v 1983 a 84 po 3 zýždne.
      Mali sme tam svoje OT ktoré sme izolovali, vyvažovali tankovimy pojazďakmi lebo sa išlo
      bez osadky a bez zavažia by sa čumak OT ponoril pod vodu. Musela sa skomtrolovať
     
manžeta od prevodovky inač ste naberali vodu a španovacim drôtom sa napínal vlnolam
      lebo pri prudkom vjazde do vody sa pretačal alebo ulomil. Tiež sme robili velitelov vozu
      chlapcom z Chebu a Marianok a opravovali čo trebalo, hlavne keď niekto nevypol
      vrtuľe a 40-45km/h sa rutil po brehu kym ich neotrhlo. Z Kadane a Žatca tam boli
      ženisti z člnami ktorý zabespečovali zachranné a zdravotnické práce. Prvy rok  som
      z nášho pluku mal najlepší čas začo bol sľubený opušťak, tak druhy deň som to ešte
      dvoma kolegami išiel zapiť do dedinskej krčmy. Krčmar nás pustil do offisu kde sme
      popíjali a nebolí sme na očiach. No po chvíli jeden znás potreboval na záchod a na
      dverách sa zrazil zo zástupcom načelnika divízie pre poľny výcvik,s nejkým poplukovníkom.
      Keďže mu odovzdal voj. knížku už sme ani neutekali a môj sen o opušťaku sa rozplynul a
      už nikdy som k nemu pre tresty nebol tak blízko. Ešte môj velitel práporu mal čo robiť
      aby ich presvedčil aby som nesedel 21 ostrých ktoré mi na mieste uložíl.No neobyšlo
      sa to bez trestu a dostali sme chuťovku. Museli sme po tábore a okolí pozbierať a
     
zakopať papiere. Poviete si ľahká papierova  robota. Hej len to boli papiere ktoré
      rozfúkal vietor z nekritých poľných kadibudok a v ích okoli ich bolo naurekom. Keďže
      bolo teplo a žiadnu voňavku som nemal tak som uterák pokvapkal naftou a tým som si
      prekrýl tvár. Čo mam povedať smrad nafty mi bol milší keď som nechcel tikovať.

  .............. Vliněves 29.8.09, dĺho sa tu necvičilo...................... a výjazd z vody, na druhej strane bol náš tábor ......

  

  ................... za mnou v pozadí D. Beřkovice .....................................  vjazd do vody poza kostol ...................

  .




      Necele 2  kilometre dolu prúdom boli Dolné Beřkovice do ktorých sa dalo prejsť po
      mostiku ktorý niesol cez Labe nejaké potrubie. Bola tam lávka pre peších. Aj tam som
     
parkrát bol na pivo ktoré mi z krčmi nosili dievčata /hrdina/ z ktorými som sa zoznamil
      pred krčmou. Malo to aj horšiu stranku lebo nás mamacal otec jednej z ních a keď ma
      zbadal v maskáčoch hneď mu bolo jasné čo by sa mohlo stať a ja som nedobrovolným
      no oto
rýchlejším pohybom presúval sa do tábora.Aby som bol rýchlejšíe pri lávke ako jej
     
otec hnal som to krížom kade sa dalo a v tábore ma štípala celá tvar lebo som šiel
      cez chmelnicu potme a ich výhonky ma pekne vyšľahali. Preto som už nepokúšal osud
      a nesnažil som sa "zastaviť cirkulárku holymi rukami".



      Na druhých plávbach som
      ako starý kus trochu podcenil prípravu na plavbu, aj keď mi povedali že budem
      náhradnikom. Veď suprak nebudé opravovať po niekom mašinu. No stalo sa že niektorý
      z lampásakov sa rozhodol že moje otéčko bude plávať. Tak to teda nie. Keď ma
      uviazali za ine otečko a išiel som do vody urobiť ponorovú skušku nebolo mi všetko jedno.
      To druhé OT  v prípade že sa budem potápať a zdochol by mi motor ma vyťiahne.
      Tak som vliezol do vody, po mojom boku ten dôstojník a čakali sme čo sa bude diať.
      Pozeral som na dvere ktoré statočne držali a nepušťali žiadnu vodu. Už som si myslel
      "ej aky som dobry" keď od motora sa vovalila voda a než stačil dať pokyn druhemu OT
      aby ma ťahal von voda bola po vysielačku. Potom som si spomenul že sice manžetu som
      vymeníl ale niečo ma vyrušilo a ja som ju nestiahol šrubami. Trocha odolavala vode no
      potom ju vyhodilo a vode nič nebránilo do vnútra. Obišlo sa to bez trestu a bol som rád
      že moje otečko bude odpočívať. No potom ma opustili všetci sväti a dali ho na kozy
      a naňom nacvičovali plavby na sucho. Aj to by sa dalo vydržať ale oni ho potom mali
      na nahradné diely. Okyptili ho statočne. Vybrali z neho obe kardane k vrtuľam,
      dva homokineťaky z predu aby sa poškodené otečka mohli vyhrabať na breh.
      Ešte aj vzduchovy ventil na ovladanie uzavierok a dorazili to baterkami ktoré potrebo-
      vali do OT Jožka Dlugoša. Jožko sa tešíl ako mu mašina šľape no len do chvíle kym ju
      mal na očiach. Zrazu otečka nebolo, možno by si niekto myslel že niekto dezertoval
      alebo šli na pivo. No pre veľky hurhaj pri brehu naznačovalo že sa na vode niečo deje.
      Bingo!  Bez hamby a tak rýchlo potopili Jožkov autobus že šofér sa vyhrabal z neho
      až pod vodou. Možno by ziskali  aj nejaku cenu za dojem keby si Jožko netrhal aj tak
      kratké vlasy. Ihneď vyštartovali na miesto zachránari a povyťahovali preplašenú
      posadku z vody. Boli tam traja, vodič, velitel vozu ktorí mu pri vjazde a výjazde z vody
     
otváral priklop a vzadu bol pozorovateľ ktorý mal dohliadať na vyšku hladiny vody pod
      prevodovkov a v prípade odčerpavať ručným čerpadlom a tak pomáhať druhemu čerpadlu.
      Keďže urobili prudku odbočku OT sa veľmy naklonilo cez vzduchovody nabralo veľa vody.
      Prúd bol taky silný že otéčko našli asi o 100 metrov nižšie než sa potopilo a ešte sa aj
      neodvinul plávak. Keď ho potapači našli a uviazali vytiahol ho vyprošťovak.
     
Otéčku nebolo nič len odišli baterie a vymenili olej v motore.


      No,  pre navagonovanie
      OT sa odhodlalo asi 5 ľudi, a medzi nimi aj ja ./ už by som mál mať hrdinu soc. vlasti/
      Všetko prebiehalo v poriadku až kým som nezistil že som niečo nechal v otéčku.
      Vliezol som naspäť a pri vychádzani ma zbadal  technik divízie ktorý ma ohodnotil
      21 ostrími že som vychádzal z OT pod trolejamy aj keď sme  tam pred 5 minutami tie
     
otéčka  pristavíli  a tak isto vystupovali z rezervov všetci. No po príchode do kasárni
      by človek povedal že  čo bolo, bolo terazky som major. No to neplati pre mňa.
      Aj keby som bol generál,  posraty frajter je viac! Tak to platilo vtedy. Pre zmenu
      ma vymakol techník pluku pre rýchlu jazdu po autoparku a ktomu sme boli traja v
      kabíne otéčka. Ohodnotil nás po 7 dní pre každeho. Hneď sme mali chuť položiť
      život za svojú vlasť. Pre pripomenutie veľa dni trestov mi vyšli v rozkaze ale som
      nemusel nič nadsluhovať. A  v kasárňach som mohol stríhať meter ďalej.





  .......................................................................................................... Plavby na Mimoni ......................................................................................................
  

                                                                                                                 mapy



 
Mimoň:
     
        Plavby na stojatéj vode  museli byť pekné. Iba jedná chyba nastala že okrem piesku
  a borovíc ktoré som čistil otečkom aby som vytvoril priechod pre kolonu si toho
  veľa nepamätám. V juho-zapadnej časti obrázku kde je lesný porast  sme mali
  rozložený tábor. tiež som sa tam stretol z kamarátom z detsva Marianom Kľučkom
  ktorý tam robil zabezpečovačku, pravdepodobne u ženistov.Boli sme tam krátko po
  odplávani sme odchádzali.

    

                                                                                                                                                                                                                   Foto od Jardo Kudláček



 

    Podbořany :

 

 


 

                             ... Technika a výzbroj,  ktorú sme sa stretávali ...

                                                                                  / to neznamená že sme ju aj ovládali /  

 

    Otečko "SKOT-íka" a jeho zbrane sme si už predstavili, teraz ukážeme aj "železo" s ktorým

  sme sa stretli v naších kasárňach,dieľňach,skladoch alebo na cvičáku.Nebudu tu všetky zbrane

  ktoré sa použivali v ČSLA, lebo každy útvar mal podľa určenia rozdielnu výzbroj a vystroj. 

 

     Vojak: 

       samopal vz. 58 P a dole 58 V

     

     

 

     pištoľ  7,62x25 Tokarev                                                                                 pištoľ  9x18 Makarov (9 mm vz.82)

         

 

       bodák s puzdrom                                   čistiace nadobíčko                              zásobník                                         sumka na zasobníky

            

 

       maskačová vystroj  bluza                                                                            nohavice

           

 

        čiapka                                      pracka                                                                                                                        kanady vz 60        

         

 

        komplet bigoš poľný vzduchom chladený          otečkári /tankisti/                                                  

           

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 free counters


motto  rukovacka  Česky_Krumlov   Karlovy_Vary   z_nasich_bojist z dennika vojaka  taky_sme_boli   taky sme hdnes o mne_a_o iných 

 

TOPlist