Založit webové stránky nebo eShop
aktualizováno: 09.09.2017 06:38:04 

... dva roky prazdnin ...



                       . . . K a r l o v e   V a r y . . .

                                  Ak si chceš zvetšiť fotku,klikni  raz na prave tlačidlo myši a klikni na zobraziť obrázok.  
 motto   rukovacka Česky_Krumlov   Karlovy_Vary  z_nasich_bojist z dennika vojaka taky_sme_boli   taky sme dnes o mne_a_o iných 

 


Aj cesta do Varov nebola prechádzka ružovou záhradou . Smäd a prísny jastraby pohľad nášho vezniteľa
nás znervózňoval a privádzal do zúfalstva . Aj na záchod sme chodili pod dozorom a po jednom.
Vrchol všetkého nastal keď náš vlak zastavil v hlavnom meste piva v Plzni. A keď sme sa dozvedeli že
budeme čakať viac než pol hodinu nastala masová hystéria. Neviem kto
musel na záchod ale ako na povel   musel každý a v stanici sa vykonávať nesmelo. Samozrejme asi vedel koľko bije a nechcel nikoho na
stanicu pustiť. Po silných protestoch sme sa rozbehli z vlaku von. Možnože zo strachu /veď išiel po
trestancoch/ a bol v našich rokoch, rezignoval. No neviem či mal pištoľ a či nerozmýšľal ju použiť.
Pivo sme vypili, niečo sa dostalo aj do vlaku a aj sme došli do Varov kde na nás čakalo auto. V kasárňach
z nášho priestupku nerobil nič možno si uvedomil a nechcel sa priznať že zlyhal, lebo cesta sa nám
vydarila a on bol rád že to nedopadlo aj horšie.
Prijatie do kolektívu v Karlevarle bolo ako bolo, skoro výborne.Až nato že som vliezol  do  klietky levovej.
Pri pohľade na vnútrajšok ma ohromila chodba  ktorá sa tvárila ako by  nič. Každý sa tváril akoby  nič
len zopár lúčov čo presvitalo cez svetlíky a dvaja nabrúsený frajtry /slobodníci/ ktorý očakávali môj
príchod, na ináč tmavej chodbe. Potom ja  a veľká poľná a ticho.Chvíľu nám trvalo kým sme sa porozumeli
a zo mňa vyšlo že sa mám na tejto rote hlásiť.Keď sa ubezpečili že z mojej strany im nehrozí žiadné 
nebezpečenstvo, /lebo moja povesť grázla bola nadpriemerné zveličená/ ma odviedli k výkonnému
práporčíkovi. Už prvé pokusy vykoňáka v slovenčine ma presvedčili že nebudem až tak ďaleko od
domová lebo jeho maskovanie "rusnačiny" sa mu nedarilo. Veď nečudo bol zo Sniny. /asi 32 km od
Strážskeho./ Prvé dni bol dôležitý ako hasičské razítko ale  vychádzky a balíky z domova spolu z
tekutým nás spriatelilo.


                                                               
  Naš vykoňak ..............keď nás nahaňal na nástup.........keď na nás sliedil............pri zapísovaní trestov.........radosť z pochvali.
                        Tento panáčik ho presne vystihuje, bol menší zavalitejší z veľkou hlavou a hrubými fuzmi.


 



Po bežných oficialitách a formalitách som zložil svoj bágl na izbe kde boli pre mňa známe tváre z kurzu.
Pridelili my posteľ skriňu a skrinku a po ťažkom dni som strávil prvú noc v novom baraku.
Nepamätám sa ako som sa vyspal, pravdepodobne dobre. Musel som si pomaly zvykať na novu atmosféru
na novom mieste, z novými  ľuďmi a velením. Na druhý deň som bol predvolaný na koberec kde sa
prejednával môj neskorý návrat z kurzu. Po zahmlievacích snahách že "ja nič" bol vynesení ortieľ 10dni ostrej basi s podmienkou na dva mesiace.Na znak úspešného vyjednávania som po odchode lampásakov
cca. 17 hod. svižnim skokom prekonal prekážku /plot/ medzi mnou a civiľom, aby som v neďalekých Doubi
stihol potraviny ktore zatvárali o 18 hod. Keďže terén som už poznal z prijímača kde som par krát
robil "rýchlu spojku". Pretože som bol odchovaný na sovietských vojnových filmoch typu- Oslobodenie
moje výpady za pivom, prískokmi a plazením boli vždy úspešne a neodhalené nepriateľom. Aj keď je to
skoro neuveriteľne lebo vtom čase bolo mesto a okolie prešpikované tajními kvôli sovietskej generálskej
elite ktorá sa tam aj z manželkami a deťmi chodila liečiť./vodko-liečba/


.......... pri tejto vodárničke som popíjal fľaškové pivo keď som sa vracal z Doubi / v zadu / a pozeral do vôd Ohře ............

  

................................ jeden zo strategických bodov ktoré spájali kasárne z potravinami v Doubí ...........................................

 

Nakoľko moje nedovolené opúšťanie kasárni, znásobovalo ešte vätšiu chuť, odvážil som sa aj hlbšie do
vnútrozemia. Nešlo iba o pivo a pekne baby ale nutnosť rychlej komunikácie z mojím hlavným finančníkom.




                                         
                                                                      ...... pošta v K. Varoch - bol som vo vnútri skoro sa nezmenila.....



Moja mama pracovala v potravinách ktoré boli otvorene do 18 hod. Keď som ju chcel stíhať bolo nutné
prekonať nepozorovane niekoľko kilometrov pešo na poštu v meste skoro v centre, neďaleko inter-hotelu
Thermal kde bolo vodne-v noci kopa ľudí, aby som absolvoval hovor na účet volaného. Hovor sa niesol v
duchu - mami pošli peniaze idem na cvičenie. Poslala mi ich telefonicky na druhi deň ráno a na obed som ich
mal preto ta pošta. Dodnes funguje a je na terajšej Masarykovej.

 
                                               

  

.......................... v tejto predajni bola niekedy večierka o ktorých sme v tej dobe nemali v naších končínach ani šajnu ..........................

  

Po čase mi uľahčoval pohyb po okoliu civilní odev ktorý si viacerí z nás nechali poslať z domu. K civiľu sa viaže jedná príhoda ktorá sa nám stala v meste. Keďže som dosťčasto bol na jazdách,vtedy po návrate mi povedali Jožko D. a Peťo M. že chodia do mesta na hotel za Ruskami aby som išiel zajtra snimi že mi nejakú najdu. No náhoda chcela že som musel ostať na ošetrovni lebo mi zošívali ruku a moja navšteva sa odložila o tyždeň. Vyumývani a "nasmradeni"sme sa v civile vybrali večer na hotel.Ešte ma napadlo že si vo večierke /tam to fungovalo už vtedy/kúpim aspoň  piva.Po prekonaní nejakej garáži sme sa dostali cez malé okienko dnu a potom na izbu. Boli tam dve Marusie za ktorými oni chodili. Sedeli po tme, asi boli zviknute zo zemliankov, a po čase mi dotiahli jednu asi na ukažku.Medzi tím som sam vypil pivo lebo nikto nechcel. Po nutnej konverzacií a oživovania biedných znalosti z ruštiny niekto asi omylom zapol svetlo. Pohľad ktorý sa mi vtedy naskytol ma v snoch straší dodnes. Hovori sa že čim viac piv tym krajšia žena. No to by som musel byť bezvedomí. Aj keď som bol spriaznený z našim socialistickým vzorom, ani moja vlasť nemohla odo mňa očakávať  že prinesiem takú obetu.Sive vlasy, strhaná tvar ako keby stavala trať mladeže /ktovie/ a čo bolo najhoršie prazdna huba. No nejaky zub tam mala a to ani veľmi nepreháňam. Od šoku ma trochu ochránilo asi to pivo. Keď mi naskočil motor vyprevadil som sa von. Na chodbe ma dobehol Peťo že aj on ide do kasína a vypadli sme. Večer som mal skazený a to nás hlávny program ešte len čakal.

  

....... na tejto dráhe sme absolvovali svoje dostihy aj my keď sme potrebovali byť čo najskôr v kasárňach a išli sme skratkou .......


                                             
                                                                           
... nahaňačka kto s koho - vieme ako to dopadlo...
motto   rukovacka   Česky_Krumlov    Karlovy_Vary    z_nasich_bojist   z dennika vojaka   taky_sme_boli    taky sme dnes  o mne_a_o iných 


Po ceste som sa trocha pozbieral keď zrazu sme zbadali žigulak VB. Ale zbadali aj oni nás a začali cúvať.
Neostavalo nič  len kto skoho, a zobrať nohy na plecia. Samozrejme sme sa rozdelili a utekali každy iným
smerom.Ja som vbehol do starého baráku kde som vbehol na nadvorie ktoré bolo cele zastavané a nedalo sa utiecť. Vedel som že keď nič nevimyslím  tak ma dostanu. Čo sa dalo vymyšľať späť sa nedalo a na schodov sa neskryjem. Pri jednej stene bola taka búda asi na naradie ,vedľa okapova rúra a nad tym otvorený priechod z baraku do baraku. Na budu som ako tak vyšiel ale okapova rúra mi dala zabrať. Keď už som sa chcel vyšvihnuť na murik chytil som sa holubníka a ten som nechtiac zvalil na zem aj zo spiacimi holubmi. Veľa nechýbalo ležím pri ních dole. Len čo som sa dostal na múrik prehupol som sa cez zabradlie a zaľahol na zem. To už vbehol policajt /šandar/ na dvor a baterkou kontroloval dvor a potom schodisko. Zrejme
neveril že by som mohol vyjsť hore, ale to nepoznal našu armádu a môj strach. Dobru 3/4 hodinu som
odpočíval a čakal či sa niečo nehýbe. Čo to bolo vyjsť zo strachom hore ale ako dole. V ten deň mi vyberali štichy z porezanej ruky a keď som liezol hore na ruku som ani nepomyslel. No teraz bolela jak sviňa a ja som nemohol zliesť.Už som myslel že tam budem do rána a  niekto potom priechod odomkne.



  ..... tu som nútene odpočíval pred rukóu zákona, do vnútra nadvoria sa mi nepodarilo dostať kôli ostražitéj domovníčke ...
 


                                                                 
                                                                            ... ostražita domovnička ...

......................................... roh tejto ulice a vchod do baraku v ktorom som hľadal azyl pred policajtmi po 25 rokoch  / ..............................

  

Po nejakom čase ani neviem ako som sa dostal dole a upaľoval do kasárni. Keďže ani dozorči nevedel že
sme preč nebolo sa koho opýtať či došiel Peťo ale na izbe nebol. Unavený som ihneď zaspal.
Zobudil som sa na to že zo mnou trasie Jožko a  otázkov kde je Peťo ma utvrdil že ho chytili. Blížilo sa
ranné hlásenie, predtým sa mal robiť sčitak vojakov. Ked že ten sa skoro nikdy nerobil nechceli sme aby
dozorčiho roty "podžubali" tak sme mu to povedali a nech zahlasi jedného nepritomného. Samozrejme velitel sa to dozvedel už na deveťarni čo sa stalo a len čakal či to  ohlasi. Za chvíľu zavelili na ranný nástup a celý pluk bol na buzeraku. Na príchod tohto "ESA" sa dodnes dobré pamätám, prišiel otrhany, sveter
nemal vôbec a vlasy... no ten kto ho strihal sa musel "odbaviť". To sa neda opísať, ale z večným usmevom na tvári zožal veľký úspech. A ja , ja som iba trpol či budem stať vedľa neho ale aj napriek takému "mučeniu" nás neprezradil za čo mu ďakujem !


                                           
                                                    ............................... zásah Veréjnej Bespečnosti ...............................



Neviem presne koľko pozornosti a štedrosti /basi/ si vyslúžil od zelených ale niečo sa mu ušlo.
Aj napriek veľkým prúserom ktoré sme dokázali vyrobiť nadsluhoval iba jeden človek z našej roty, a aj
len preto že ležal v žalúdku našému politrukovi ktorý sa nezmohol na viac, a trval na nadslúžení troch
dní. A čo mojích 72 dni ktoré mi vyšli v rozkazoch. Musím pripustiť že určity rešpekt predomnou mali
naši lampasáci. Ešte aj málo z mojích spolubojovníkov vie že na Karlovarskéj divízii slúžil môj stryko.
Keby len slúžil, tesne pred mojím nástupom odišiel do dôchodku z funkcie a hodnosti majora a načelníka
divízie pre vystroj a vyzbroj. Nevienm či som to presne pomenoval ale nejak to tak bolo. Po vojenčine som
sa pýtal otca či mi K.V.  vybavil on cez strýka, ale doteraz tvrdí že to vraj  bola náhoda. Keď že  ma pár
krát navštívil zrejme sa to rozšírilo medzi lampasákmi a keďže ho poznali aj keď som to nezneužíval, mi
dali pokoj.  Aj keď dnes je nám do smiechu, v čase tvrdého socializmu za niektoré priestupky sme mohli
vyfasovať niekoľko ročné väzenie. Zopár chlapcom z nášho útvaru sa to aj podarilo.

   
 



No aj tak sa da povedať že vojenčinu som musel prechádzať na špičkách. Sústavne tresty za
fajčenie na svietnici, spanie po budíčku a cez pracovné zaradenie,neupravenosť a neplnenie
povinnosti vojáka soc. armády ma držalo na hrane porušovania predpisov ale aj zákonov.
Kedže už asi nevedeli /možno vedeli ale nechceli/ čo zomnou tak jedného dňa ma povolali na
koberec.Po vstupe do miestnosti a zahlasení sa, ma prekvapila vysoka účasť dôstojníkov v
miestnosti.Boli tam asi všetci velitelia rôt, vel. práporu, technik prap., politruk a vykoňak.
Nebolo mi jedno  keď bolo pokope toľko gúm. Nevedel som si spomenúť čo som také vyviedol.
Slova sa ujal velitel práporu.Teraz budem citovať jeho slova zhruba ako to povedal.Pro soustavné
porušováni vojenských řádu sme se rozhodli přidelit Vám provozní otéčko, doufajíc že práce v autoparku vyplní Váš čas ..... a mne proste neostané čas na ko...... Ani sami doteraz nevedia
ako slastné sa to počúvalo. Veď kto z nás by nechcel provozku. Nemusel som obdeň do stráže
sem tam za dozorčí stolík, výjazdy do terénu a nemusel som traviť čas v zelenéj pakárni.
A oni mi to dali za trest, ja hovorím za odmenu.Ešte že som nebol vzorný voják lebo si zajazdím
len na previerkách.

 


                         
                                                        ... tresty za fajčenie, spanie mimo večierky, neustrojenosť a kašľanie na príkazy  ...



Samozrejme trestov sa namňa lepilo ako by som sa v ních vyvaľoval. Zrejme ma priťahovali
prúsery lebo nebolo mesiaca aby som nebol riešeny. Veľmi veľa som ich zahladzoval opravami
otéčka v autoparku kde sme skoro všetky opravy,okrem agregatu robili na koleneVýmeny plášťov,
homokinetických klbov, krížov, brzd a iných drobnosti sme zvládali priamo na parkovacom mieste.
Ak už nepomahalo ani to prišli na rad fyzické tresty.A to šurovanie rajónov,/moja"najobľubenejšia"
činnosť"/ tak zvany troj-boj chodba,šatňa,záchod. Ten bol obzvlašť pod prísnym dohľadom
npor. "Ďžiďžiho".Najviac ho zaujímali kachličky a najvätší dôraz kladol na zafarbenie záchodovej
misi. Keďže časom som mal prax, z nabíjarne som si zobral kyselinu sírovu, misu ňou polial a
vodný kameň vytvorený neustalim prietokom vody cez ventilok som úspešne zlikvidoval a zároveň som zlikvidoval aj 
najvätšiu radosť tohto velitela.


                     
                                                                       ... moje potešenie ...



Okrem rajónov vo vnútri budovy som si precvičoval aj vonkajšie,trhaním buriny,zberaním odpadkov, konárikov, papierikov, lístia a zberaním gumenních ostatkov po lampasakov.Niekedy sa mi ušlo aj takej cti že mi bolo dožičené upratovať aj v iných častiach nášho pluku.Všetko záviselo od ich nálady ako dobre sa vyspali a aky mali sexuálny život v noci. V čase príchodu jesene a  nemusela to byť iba jeseň, bolo samozrejme za trest, nachystať dreva na zimu.To znamena ručnou pílkov narezať, potom naštiepať a nakoniec poukladať do drevárne.Nepríjemná robota hlavne pre mňa.
.


                                           
                               

 

                                                        ...... pohľad na Jugo zo severu ...  

 

TOPlist